Blog

Kategorie
 
 
 
 
 
Sálová obuv-od minulosti k současnosti (1)

     Azda každý z nás pozná ten slastný pocit, keď si po celodennom zhone obuje doma obľúbené papuče a dopraje svojim nohám zaslúžený oddych. Domáca obuv, ako ju poznáme dnes má mnoho podôb a nie vždy bola ibá výsostnou súčasťou pohodlného domáceho oblečenia. Nahliadnite v tomto miniseriály do milej histórie výroby papúč a ich využitia, až po najnovšie trendy a módne kúsky, ktoré môžete nájsť v obchodoch dnes. Naše prastaré mamy by nám možno vedeli rozprávať, ako nosili vlastnoručne ušité papuče z kusov vlneného súkna (tá teplá, no pichľavá látka z vlny a pletených častí). Ešte aj dnes prebiehajú kurzy takzvaného papučiarstva, ako sa hovorí takejto domácej výrobe papúč, pletených ponožiek či pančúch. Nosenie papúč z plsti - kapcov (materiál, ktorý vznikne spájaním vlny/srsti pôsobením tepla a tlaku) je na našom území doložené od 12. storočia.

 

kapce

Kapce vyrobené zošívaním súkna. Považská Bystrica. Zbierkový fond SNM v Martine (foto P. Jarošová, 2010).

 

Podobne staré sú aj kopytcia - akési hrubé pletené „ponožky“, ktoré sa nosili do kožených krpcov tak, ako to poznáme z historických obrázkov.

 

kopytcia

Mužské kopytcia z bielej, červenej a oranžovej vlny v krpcoch. Čičmany, rekonštrukcia zo začiatku 20. storočia.  Fotoarchív Múzeum ĽUV Stupava (foto R. Albíni, 1967).

 

Niektorí etnológovia predpokladajú, že išlo o výrobok, ktorý sa na naše územie dostal na začiatku stredoveku z južných krajín. Z rozprávania a starých príbehov určite poznáte aj onuce, čo bol kus teplej látky, ktorá sa pevne a dôsledne zakladala priamo na bosé chodidlo a bola predchodcom dnešných ponožiek.) Aby sa predišlo ich premočeniu používala sa častokrát impregnácia z tuku zvierat. Zaujímavosťou je, že do roku 2013 sa onuce používali aj v niektorých armádach (AFG SK, CZ, PL), pričom viacerí vojaci si pochvaľovali ich výborné teplno-izolačné vlastnosti a z prechodu na klasické ponožky mali skôr obavy.

 

balení noh do onucí

Spôsob balenia nôh do onucí.

 

Iným typom obuvi, ktorá sa podobala na dnešné papuče boli slovenské váľanice/váľanky, čo bola mužská, ženská, ale aj detská obuv určená na zimu. Vyrábali sa z druhoradej ovčej vlny s prímesou kravskej srsti tak, že sa jednotlivé vrstvy na seba poukladaných vláken za mokra váľali na kuse látky (známejšie ako plstenie). Odtiaľ pochádza aj ich názov. Aj v minunlosti ľuďom záležalo na tom, aby bol ich odev nielen funkčný (možno aj viac ako dnes), ale aj pekný a tak sa ženské a detské váľanky zdobili farebnými nitkami. Muži nosili váľanky sivé, mladšie ženy biele a staršie ženy čierne.

 

sůkenné bačkůrky

Vysoké čierno-biele súkenné papuče podľa vzoru z Važca. Výtvarný návrh a výroba Eva Kováčová, 1987. Fotoarchív Múzeum ĽUV Stupava (foto J. Přikrylová).

 

Čo ste možno netušili je, že takéto váľanice sú predchodcami dnešných špecifických topánok, ktoré sú síce nesmierne pohodlné a pri kvalitnejších kusoch aj úžasne teplé, no aj po krátkom nosení sa nevkusne zdeformujú a pôsobia skôr vtipne ako pekne a prakticky. A ich názov „válenky“ je viac poplatný ich vzhľadu ako pôvodnému spôsobu výroby.

 

válenky

Dnešné „válenky“

 

Už ste si asi stihli všimnúť, že papuče najprv vôbec neslúžili ako domáca obuv. Boli plnohodnotnou alternatívou napríklad ku koženým topánkam, ktoré boli vo viacerých obdobiach pre bežných ľudí nedostupné. Obrovskú úlohu zohrával spôsob spracovania materiálu, z ktorého boli papuče zhotovené a predovšetkým samotným materiál určoval kvalitu a vlastnosti obuvi, ktorá mala svojmu nositeľovi prinášať teplo a pohodlie. Práve rôznym materiálom sa budeme venovať v ďalšej časti tejto série. Veríme, že ak ste sa v článku dozvedeli niečo nové a zaujímavé podelíte sa o oň zdieľaním aj s vašimi priateľmi ;)

 

 

 
 

0

 
 
 
 
Pytlík na bačkůrky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verze